Čierny dom........

6. listopadu 2008 v 17:37 | AbnOrmAll_gIrl
Keď vojdete doňho neuvidíte nič nové.Len tmavé steny a na nich obrazy.Obrazy na ktorých je plno lásky.Radosti.Sú na nich rodinný príslušníci.Všetci sú šťastný.Naozaj?Spýta sa ma temný hlások z mojho vnútra.Nie.Ja....ja neviem.Asi...Asi nie.Zrazu sa znova spamätám.Stále som na chodbe tohoto temného prekliateho domu.Idem ďalej.Ďalej po chodbe.Zrazu sa zastavím.Vidím veľké dvere.Nad nimi obraz.Narozdiel od iných,tento je v zlatom ráme.Je na ňom dievča. Vážne. Vypadá ako namyslené.Pohrdavý pohľad obrazu zrazu skĺzne na mňa.Vyľakám sa.Obraz sa iba škaredo zamračí a nič nerobí.Otvorím dvere a tam veľká sála.Oproti dverám je schodisko.Na konci schodiska sú 3 kreslá.Sú ozdobené ako pre cisárov.Baldachín na nich je už ošedivený.Na všetkom je prach a pavučiny.Zrazu uvidím že jedno nakraji je ako nové.Bez prachu.Vyleštené. Je menšie.Stredné kreslo je veľké.Vypadá ako keby tam sedával kráľ.To ďalšie.Napravo.Vypadá ako pre kráľovnú.A naľavo od veľkého tronu je jeden malý.To je to krásne.Vypadá ako používané. Poohliadnem sa a vidím dvoje schody.Napravo a naľavo.Ja nikam nejdem.Len stojím a pozerám. Po chvíli sa rozhodnem ísť napravo.Výjdme po schodoch a vidím dvere.Len jedny.Otovrím ich a uvidím izbu.Plnú zaschnutej starej krvy a kostí.Okúsaných a zničených.Na stene je napísané ,,Vítaj pri Vivienne Marcheline!´´.Podišiel som bližšie a uvidel že je to písané krvou. Zrazu mi zhasla baterka.Sakra.Uľavil som si.Zrazu na mňa niečo skočilo.Bol som vystrašený.Mal som to na chrbáte.Začal som to trieskať o stenu.Vypadalo to ako keby som si tireskal o stenu chrbát ale ja som počul ako to skučí.Hrozne to chrčalo.Zrazu spadne kniha.Rozsvieti sa.Zrazu to so mňa spadne a ja tomu uvidím do tváre.Leží to na zemi.Pri kostiach a zviecha sa to.Chcem rýchlo nájsť niečo čím by som to zabil ale zrazu počujem ako mi niečo ovláda myseľ a snaží sa ma to donútiť poslúchať to.Prokáže mi to otočiť sa.Ja sa nechcem otočiť ale ono ma to ovláda.Keď sa otočím vidím niečo čo kedysi bolo pekné a milé.Teraz je to však doškriabané a od krvy.Bledá pokožka v pološere svieti ako neón.Vlasy ktoré pripomínajú kedysi blond vlasy mali medzi sebou aj čierne vlasy.Miestami boli zlepené.Stačilo si len domyslieť od čoho to je.Zrazu to začalo hovoriť: Nikomu neverím.Ani tebe.Ani Tebe.Táto veta mi v hlave znela ako vražedná.Nemohol som na ňu zabudnúť.Ovládala ma.Zrazu na mňa skočila a odtrhla mi kus kože z krku.Krv zo mňa trochu zosala a potom začala: Vieš prečo si tu?Aby si ma nasýtil.Dodal síl na ďalších 100 rokov.Kolko?Spýtal som sa.100.Presne na deň.Za 100 rokov tu bude niekto iný komu budem trhať kožu.Ako to?Kto si?Čo si?Zakašlal som sa.Čím dlhšie som tam bol tým horšie sa mi dýchalo. Obrátilo sa to k obrazu.Pohladilo to obraz chlapca ktorý by sa mojej dcére páčil.Bol to mladý chlapec.Vypadal tiež nafúkane.Ako ten zlatý obraz.Pohladila ho po líci.Zrazu začala.Narodila som sa tuna.Na Betingdanskom zámku v roku 1666.Presne 6.6.Ja osm na ňu pozrel a povedal: To nieje možné.Veď vtedy si sa nemohla narodiť.Pozrela na mňa a zrazu sa premenila na dievča zo zlatého obrazu.Ja som na ňu pozeral ako idiot.To-to-to ako?To jednoducho povedala.Zrazu mi podala knihu a bolo tam napísané.Rodina Betingdanskovcov. Miriam Selafova sa vydala v roku 1621 za grófa Ignáca Betingdanskeho.Mali spolu 7 detí.Prvé dieťa sa Miriam narodilo vo veku 17 rokov.
1.dieťa- Gizela (1621-1678)-podrezanie manzelom
2.dieťa-Milicent (1622-1651)-obesenie za zradu vlasti
3. a 4. dieťa- Anna Katarína (1624-1638)a František Daniel (1624-1629)zastrelená,on- kiahne
5.dieťa.- Alizabeth (1628-1688)staroba
6.Dieťa- Liana Alzbeta (1642-1670)-zapal pluc
Meno Gizela bolo vyznačené ako sviatočné.Zrazu ukázala na Gizelu.Moja mamka.Otec ju podrezal lebo zomrel ujo.Dopovedala a ja som posledny krat vydychol a ....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama